Vyhlásenie komory k podpore gastro prevádzok
Slovenská živnostenská komora apeluje na štát, že gastro prevádzky a ich dodávatelia sú v koncoch a zachrániť ich môže iba okamžité uvoľnenie opatrení.
To, že podnikanie na Slovensku nie je jednoduché, o tom sa presvedčili už viacerí z nás. Nastala situácia, ktorá dokázala “udupať“ aj živnostníkov aj podnikateľov s dlhoročnou tradíciou. Tam kde sme teraz, nás nedostala pandémia COVID -19, ale vláda Slovenskej republiky.
Ako Slovenská živnostenská komora sme povinní zastať sa všetkých živnostníkov a podnikateľov bez ohľadu ich členstva. Všetci sme na jednej lodi, ktorá je už hlboko pod vodou, a z ktorej si aj napriek tomu štát spravil vlastnú šachovnicu politických šarvátok. Šach-mat však dostali “podnikateľské figúrky“. Nanešťastie táto hra už nie je len hrou na percentá a obľúbenosti, ale v stávke sú životy nás všetkých.
Dodržiavanie opatrení, štátna “pomoc“ či celoplošné testovanie, ktoré nám dalo jasné dáta, sú hlavnými nástrojmi, cez ktoré nám vláda sľubovala postupné uvoľňovanie nášho “obmedzeného“ života. Občania, podnikatelia, živnostníci, všetci v nádeji lepších zajtrajškov akceptovali chaoticky prezentované nariadenia, avšak bez sľúbeného výsledku.
Horúci zemiak tak skončil na pleciach ministra hospodárstva, čim sa doterajšie sľuby rozplynuli do alibizmu. Po “motivačnom“ prednese na umelo vytvorenom zasadnutí s predstaviteľmi gastro segmentu už viacerí stratili aj poslednú nádej, že bude lepšie, nakoľko navrhované komunitné testovanie je pre prevádzky z organizačného i ekonomického hľadiska nepredstaviteľné.
Čiastočné náhrady mzdy na zamestnancov, ktoré sa opätovne vracajú do štátnej pokladnice v podobe daňového a odvodového zaťaženia, náhrady nájomného či tržieb, ktoré u viacerých podnikateľov neboli uplatnené z dôvodu byrokratického systému je štátna “pomoc“ v praxi, ktorá ani zďaleka nefunguje tak ako bolo a neustále aj je prezentované.
Už bolo dosť štátnej (nie)pomoci. Prevádzky krachujú, rodiny strácajú príjem a tým právo na plnohodnotný život. Situácia je zlá, musíme konať. Nikto z nás si nezaslúži zahodiť roky budovania svojho sna, a už vôbec nie rukou tých, ktorým by malo na tom záležať najviac.
