Živnostník náš každodenný (komentár)
Zabudlo sa na sľuby, že pri poklese príjmov štát SZČO podrží. Keď štátu záleží na funkčnom podnikateľskom prostredí, ktorý zvládne aj otrasy, aktuálne v podobe skokových cien energií, tak nesmie zabudnúť ani na najzraniteľnejšie subjekty – živnostníkov, píše Tomáš Malatinský, prezident AZZZ, ktorej je komora členom.
Mnohé tovary aj služby berieme ako samozrejmé. Často až dovtedy, kým nepríde nejaká zmena – sociálna či hospodárska. Čerstvé pečivo, občerstvenie, kaderníctvo, taxík či akákoľvek stavba alebo oprava v byte či dome. Všade tu stretnete podnikavého jednotlivca – živnostníka, ktorý sa rozhodol využiť svoj um a zručnosť a postarať sa v živote sám o seba. V dobrých aj zlých časoch. Nemá za sebou firmu a kolektív, v ktorom spoločne vymyslia krízové riešenia, nikto sa nestará, či má z čoho zaplatiť odvody štátu, či mu zostáva na rodinné výdavky, rezerva na horšie časy alebo či mu banka dá úver, keď to bude potrebovať. A takýchto prípadov je u nás viac ako 600-tisíc. Viac ako všetkých ostatných firiem dokopy. Ale o to teraz nejde…
Ide o to, že keď štátu záleží na funkčnom podnikateľskom prostredí, ktorý zvládne aj otrasy, aktuálne v podobe skokových cien energií, tak nesmie zabudnúť ani na najzraniteľnejšie subjekty - živnostníkov.
Zabudlo sa na sľuby, že pri poklese príjmov ich štát podrží. Firmy nechajú zamestnancov doma a ich mzdu môžu dočasne uhradiť s pomocou osobitného fondu na takzvaný kurzarbeit. Tu pre živnostníka nie je miesto. Zabudlo sa na neho aj v ponuke investičných stimulov, ktoré sa predbiehajú, koľko pracovných miest vytvoria. Ale zabúda sa, že zo zisku na Slovensku veľa neostane. A pritom práve on – živnostník je často dôležitým dodávateľom odborných prác v priemysle, službách a bez neho sa nezaobíde žiadna automobilka či stavebná firma. A nikam neodchádza.
Pompézne sa pripravilo 1,5 miliardy eur na boj s energetickou krízou. Ale bojujme pripravení. Pripravme si muníciu, varianty riešenia a taktický postup vopred, nerobme všetko na „poslednú chvíľu“, ako to na Slovensku praktizujeme až pričasto.
Firmy a živnostníci potrebujú v týchto časoch oporu zo strany štátu, že stav, ktorý nespôsobili, im pomôže preklenúť a ochráni „ruky, ktoré ho živia“. Konkrétne riešenia, žiaľ, nepoznajú.
Pekár dnes nevie uzatvoriť kontrakt na pečivo s reštauráciou či hotelom, lebo nevie, či si má desaťnásobné zvýšenie preddavkov na plyn započítať do cien. Stolár nezoženie drevo, pretože spracovateľská píla dostala výmer za elektrickú energiu, ktorý je osemkrát vyšší ako ten doteraz. A pritom plynu aj elektrickej energie je dostatok.
Tak odstráňme prekážky pri zavedení fotovoltiky, spustime aj u nás konečne podpornú schému pre podniky a živnostníkov, ktorú pripravila Európska komisia už v marci, podporme zelené strechy a solárne riešenia na miliónoch štvorcových metrov striech a hál a hlavne nezabudnime, že živnostník a rodinné firmy patria medzi najzraniteľnejších. Nespoliehajme sa, že to opäť nejako zvládnu.
Zdroj: Hospodárske noviny
